Prínosy aplikácie biodeštruktora na strnisko

Je známe, že rastlinné zvyšky – strnisko, steblá a slama poľnohospodárskych plodín sú nenahraditeľným materiálom, ktorý dopĺňa pôdu humusom a živinami pre rastliny a pôdne mikroorganizmy. Doba ich rozkladu je určené predovšetkým klimatickými podmienkami (vlhkosť a teplota), množstvom vyprodukovanej a ponechanej biomasy na povrchu pôdy. Nadmerné používanie chemikálií spôsobuje nedostatok užitočnej mikroflóry, spomaľuje rozklad rastlinných zvyškov, podporuje akumuláciu lignínu, fenolov, ktoré brzdia rast plodín a mineralizáciu organických látok v pôde, čo všeobecne zhoršuje stav pôdy. Výsledkom je zníženie výnosov. Preto sa v poslednej dobe na zlepšenie úrodnosti pôdy používajú biodeštruktory rastlinných zvyškov, ktoré zostali po zbere. 

S. Korsun, Doktor poľnohospodárskych vied
H. Davydiuk, Kandidát poľnohospodárskych vied
NSC “ Ústav hspodárenia na ornej pôde  NAAS“

 

Súčasne sa predpokladá, že v prípade použitia biodeštruktora sa urýchľuje mineralizácia organických látok v pôde aj v rastlinných zvyškoch, čo môže viesť k zníženiu obsahu humusu, neproduktívnym stratám živín a dodatočnej extrakcii oxidu uhličitého z pôdy . Úlohou efektívneho biodeštruktora je premieňať zvyšky rastlín na humus bez „výbušnej“ intenzity mineralizácie organických pôdnych látok, ako aj zlepšovať stav živín v pôde.

 NSC „Inštitút hospodárenia na ornej pôde NAAS“ vykonal laboratórne testy na identifikáciu environmentálnej uskutočniteľnosti použitia biologického rozkladača. Ako predmet štúdie bol vybraný biorozkladač ECOSTERN (výrobca-PC „BTU-Center“), určený na rozklad pozberových zvyškov kukurice, slnečnice a iných plodín, ako aj na úpravu rastlinných zvyškov rôzneho pôvodu počas kompostovania. 

V prvom rade vzniká otázka: funguje biodekoštrukcia  na všetky organické zvyšky? Je  reklama na produkt len komerčným ťahom?

Aby sa určila aktivita ECOSTERNU ako biodeštruktora, vykonal sa laboratórny experiment. V priebehu mesiaca (30 dní) boli celulózové platne v kontakte s pôdou ošetrenou ECOSTERNOM. Kontrolu zabezpečovala pôda bez ošetrenia biologickými produktmi.

 

Výsledky experimentu ukazujú, že aktivita deštrukcie celulózy v kontakte s pôdou ošetrenou ECOSTERNOM sa zvyšuje dvojnásobne – z 25 na 54% (Graf č.1).

 

Graf č.2: Aktivita deštrukcie celulózy s ošetrením pôdy biodeštruktorom  ECOSTERN: varianty substrátov: 1 – pôda; 2 – pôda + ECOSTERN.

Podiel účinku biodeštruktora na celulózu vo variante „pôda + ECOSTERN“ bol 53%a podiel vlastnej pôdnej mikroflóry bol – 47%.

Odpoveď je : Účinnosť výrobku bola preukázaná.

 

 

Ďalšia otázka znie: neprispeje rozsiahle používanie biorozkladača ECOSTERN k zvýšeniu emisií oxidu uhličitého? Koniec koncov, problém zvýšenej koncentrácie skleníkových plynov vrátane oxidu uhličitého v atmosfére planéty je v dnešnej dobe vážnym environmentálnym problémom. Konečným produktom rozkladu organických látok v pôde je oxid uhličitý, voda a ďalšie anorganické zlúčeniny. Preto je intenzita emisií oxidu uhličitého počas rozkladu biologickým rozkladačom dôležitým ukazovateľom environmentálnej možnosti jeho použitia.

Zmena v intenzite dýchania lesnej sivozeme (tj. uvoľňovanie oxidu uhličitého) v dôsledku jej kontaktu s biodeštruktorom ECOSTERN bola stanovená v laboratórnom experimente, ktorý predpokladal konštantnú teplotu (25 ° C) a vlhkosť pôdy.

Počas 30 dní boli pozorované štyri substráty emitujúce oxid uhličitý: 1 – pôda bez pridania bioproduktov; 2 – pôda + ECOSTERN; 3 – pôda + stonky kukurice; 4 – pôda + stonky kukurice + ECOSTERN.

Podľa získaných výsledkov sa intenzita dýchania vo variantoch „pôda“ a „pôda + ECOSTERN“ počas experimentu menila v širokom rozsahu. Množstvo emisií CO₂ sa  počas rozkladu vo variante „ pôda“ pohybovalo v rozpätí 2,2 – 109,5, a vo variante     „pôda + ECOSTERN“ na úrovni 2,2 – 107,8 mg/kg pôdy za deň (tab.2).Najvyššie hodnoty v oboch prípadoch boli získané v prvých troch dňoch, po ktorých nasledoval plynulý pokles. Vo variante pridania ECOSTERNU do pôdy nedošlo k preukaznému zvýšeniu intenzity dýchania.

Vo variantoch „pôda + stonky kukurice“ sa absolútne hodnoty pohybovali od 94,1 do 598,9 СО2 mg/kg pôdy za deň a v prípade pridania rozkladača – 97,4 -596,8 СО₂ mg СО₂/kg pôdy za deň (tabuľka 3). Rovnako ako v predchádzajúcom prípade nebol medzi variantami nájdený významný rozdiel. Maximálne hodnoty boli dosiahnuté a zachované od piateho do ôsmeho dňa s následným postupným znižovaním. Analýza údajov v tabuľkách 2 a 3 ukazuje, že pridanie stoniek kukurice do pôdy bolo významne dôležitejším faktorom pre zvýšenie intenzity dýchania ako biodeštruktor.

 

 

Výsledky experimentu následne ukázali, že pôsobenie biorozkladača ECOSTERN vytvoreného v PC „BTU-Center“, ktorý stimuluje procesy transformácie organických zvyškov rastlinného pôvodu, nespôsobil prudké zvýšenie uvoľňovania oxidu uhličitého do atmosféry, a teda výrobok je šetrný k životnému prostrediu. Takýto účinok sa dosiahol nielen pri kompostovaní iba pôdy, ale aj pri kompostovaní pôdy v zmesi s kukuričnými stonkami.

pastedGraphic.png

Graf č.3: Zmeny intenzity respirácie lesnej sivozeme pod vplyvom biorozkladača ECOSTERN v laboratórnom experimente.